Západ slnka z Klaku, výrazného hôľnato-skalnatého vrchola na hlavnom hrebeni južnej časti Lúčanskej Malej Fatry.
Vrchol Kľaku je výborný vyhliadkový bod s kruhovým výhľadom na všetky okolité pohoria. Vďaka nezameniteľnému vzhľadu je vrch rozpoznateľný a viditeľný od Rajeckých Teplíc až po Bystričany. Na vrchole je umiestnený kríž, pri ktorom sa konajú časté organizované stretnutia turistov. Pod vrcholom, na súčasnej zelenej turistickej trase, bola v minulosti umiestnená horská chata. Dôkazom sú ostatky základov a dobová fotografia z roku 1947 umiestnená na skale.
Vystúp sme začali na Fačkovskom sedle a už sa tam pýšil krásny a dominantný Kľak. Nad vrchom sa zoskupovalo menšie mračno ale to sa cestou hore už rozfúkalo. Po nie náročnom výstupe nás čakali hore krásne výhľady. Kedže my tieto výhľady už dlho poznáme spravili sme si zatiaľ spravili čaj a čakali sme na západ slnka. Okolo 15:40 začalo divadlo, slnko sa začalo sfarbovať do rôznych farieb od žltej, oranžovej až do fialovej a bolo krásne vidieť Malú Fatru, Veľkú Lúku, Malý a Velký Mánin. Výhlady boli úžasne jedným slovom úžasné. Po tomto krásnom divadle sme sa rozhodli že zídeme do útulne Javorinka kde prečkáme noc. Žiaľ pre našu smolu cesta na Javorinku nebola prejdená čiže tam sme sa brodili hlbokým snehom, a tak ako sme suchý vyšli na Kľak tak sme mokrý prišli do Javorinky. Na útulni sme sa hodinu snažili založiť oheň keďže drevo bolo vlhké ale nakoniec sa nám to podarilo a mali sme tam príjemné teplo. Sem tam sme vybehli von a pozerali sme hviezdy, sem tam aj nejaká padla proste čaro nočného lesa ktoré má tiež svoju krásu. V Javorinke sme trávili čas počúvaním hudby, jedením a zohrievaním sa pri piecke ktorá bola už dostatočne horúca. Keď sme sa uložili každú druhú hodinu sme si dali budík aby sme priložili drevo do piecky a udržiavali teplotu. V strede noci nás zobudila zima keďže prišiel očakávaný vietor ale po 2ch hodinách sa ustálil a bolo zase príjemne. Ráno sme upratali v útulni doplnili drevo a uložili ho dnu nech ho najbližší výletníci majú suchšie než my.Na útulni sme nechali aj zápalky a podobný tovar ktorý môže niekomu pomôcť. Rozhodli sme sa zísť do dedinky Vrícko a cestou sa pozrieť na impozantný Kľacký vodopád. Cesta bola zo začiatku náročná ,sneh bol hlboký ale čím sme šli nižšie tak sa sneh skôr menil na lad po ktorom sa chodilo ľahšie s nesmekmi .Samotný vodopád bol nádherný a len nás utvrdil v tom že sme si vybrali správnu cestu. Po zostupe do dediny Vricko sme sa zviezli autobusom do Košťany n.Turcom tam sme pokračovali vlakom do Vrútok a z Vrútok už každý svojou cestou. Pocity z tohto dňa boli vynikajúce a dopadlo to s najväčšou spokojnosťou.
Ak vás Klobáskari zaujali a chceli by ste o nich zistiť viac navštívte ich blog Klobaskari-on-tour
Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí.
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram, kde budú pribúdať ďalšie príspevky a zaujímavé články.
15.12.2017 11:52