Horúce Safari na západe Ugandy, plné exotických zvierat.

Už je to viac ako 5 mesiacov, čo Patrik odišiel do Ugandy ako dobrovoľník, aby sa zúčastnil na aktivitách oragnizácie Change Tomorrow. Jeho kroky, ale aj kroky celej oraganizácie neustále sledujeme, pretože na ich facebooku a aktuálne aj na novom instagramovom účte pribúdajú samé zaujímavosti. Nedávno však Patrik využil svoj voľný čas na nové cestovateľské dobrodružstvo. Spolu s ďalšou dobrovoľníčkou, navštívil miestne Safari na západe Ugandy. Národný park Queen Elizabeth je najnavštevovanejším národným parkom Ugandy. Park sa nachádza približne 400 kilometrov (250 míľ) po ceste juhozápadne od Kampaly, hlavného mesta Ugandy a najväčšieho mesta. Park bol založený v roku 1952 a zaberá približne 1 978 km². Je známy svojou voľne žijúcou zverou, ako napríklad africký byvol, ugandská kobra, africké slony, leopardy, opice, levy a mnoho ďalšieho. Je domovom 95 druhov cicavcov a viac ako 500 druhov vtákov. Viac sa dozviete z Patrikovho príbehu a videa, ktoré sa mu podarilo natočiť.

S dobrovoľníčkou Miriam sme si spravili výlet na západ Ugandy do mesta Kasese. Kde sme mali v pláne vidieť zvieratá na safari a prejsť sa po kopcoch pohoria Rwenzori.

V rámci šetrenia financií sme cestovali miestnymi mini taxíkmi. Musím priznať, že čo sa pohodlia a dĺžky cesty týka, očakával som najhoršie. Vzdialenosť tu od nás z Mityany do Kasese je nejakých 300 km a na google mapách to autom ukazuje na skoro 5 hodín. Na Afrických cestách a zvlášť v taxíkoch, ktoré stoja každý 1 km aby niekoho vysadili alebo nabrali nových zákazníkov, často krát aj ohromným nákladom, ktorý umiestňujú pod nohy alebo na strechu, som očakával, že to bude trvať aj viac ako 10 hodín.
Na moje prekvapenie cesta ubiehala dosť rýchlo (6 a pol hodiny) a väčšinu cesty sme boli v taxíku primeraný počet 14-17 ľudí. Len nejakých 40 minút cesty sa viezlo v taxíku pre 14 ľudí 23 ľudí. Cesty boli tiež na Ugandské pomery dobré, až poslednú hodinu pred Kasese bola cesta zlá z dôvodu jej rekonštrukcie.

Po príchode do Kasese sme sa ubytovali a odišli do mesta zistiť nejaké info ako sa najlepšie a čo najlacnejšie dostať na safari. Náhodou sme natrafili na muža na ulici, ktorý robil šoféra a ponúkol nám, že nás zoberie na safari. Keď nám ponúkol, že nás zoberie na malom osobnom aute, nezdal sa mi moc dôveryhodný. Chceli sme ale hovoriť s nejakým jeho šéfom, že sa snáď dozvieme viac. Zaviedol nás do kancelárie jeho šéfa a tam sme si celé safari dohodli. Bolo to v skvelej cene 85 dolárov na osobu na celý jeden deň. V cene sme mali auto, šoféra a sprievodcu.

Ráno o 6:30 po nás šofér prišiel a ešte za tmy sme vyrazili k vstupu do národného parku Queen Elizabeth.
Po ceste autom sme videli krásny východ slnka a len čo sa slnko dostalo troška nad obzor už sme boli pri bráne národného parku. V národnom parku sme zaplatili vstup 40 amerických dolárov (platný na 24 hod).
Šofér nám otvoril strechu na našom aute a vyrazili sme do parku.
Celú cestu sme stáli vzadu a rozhliadli sa okolo seba,nech nám neujde žiadne zviera. Prvé sme zazreli antilopy pasúce sa v prvých lúčoch ranného slnka, hneď za nimi sa páslo stádo byvolov.
Za krátko sme zazreli dvoch slonov pohybujúcich sa v diaľke. Hneď som ich začal na fotoaparáte približovať, čo to išlo, to som ešte netušil, čo nás čaká neskôr, ako blízko pri slonoch budeme  .

Prechádzali sme tiež okolo prasaťa bradavičnatého, inak prezývaného Pumba 
Hneď ako nás Pumba videl, začal utekať. Sprievodca nám hovoril, že tieto zvieratá majú krátku pamäť a niekedy môžu utekať aj 20 km a potom zabudnú prečo vlastne utekali, to mi prišlo veľmi vtipné  .

Šofér so sprievodcom mali informácie, že niekto videl leopardov , tak sme sa vybrali k stromu na ktorom spali. Pri strome stálo už asi ďalších 5 áut a tiež ranger na motorke, ktorý dával pozor aby žiadne auto neišlo bližšie k stromu. Bližšie okolo stromu totiž neviedla cesta a za jazdu mimo cestu hrozí pokuta.
Po leopardoch sme sa už ale ponáhľali ku Kazinga Channel, čo je rieka (kanál) spájajúci Edwardovo jazero a jazero George. Na tejto rieke sme sa 2 hodiny plavili loďou aby sme tak mohli spozorovať hrochov, ktorí sa vynárali a ponárali všade okolo lode a tiež slonov, ktorí sa k rieke prišli osviežiť počas horúceho dňa. Videli sme tak obrovské slonie stádo (cca 30) aj s mnohými mláďatami.
Popri rieke sme videli ďalšie byvoly a veľa druhou vtákov.

Deň pred safari sme sa trocha obávali o počasie, kedže predpoveď hlásila dážď. Na ceste naspäť z plavby po rieke nám teda začalo pršať a ochladilo sa. To bol čas na obed, kde sme prečkali dážď a vyrazili sme na cestu okolo kráterov, ktorá nás zaviedla až do dedinky Katwe, kde sme sa boli pozrieť ako ľudia ručne získavajú soľ zo soľného jazera. Toto miesto na nás oboch pôsobilo veľmi depresívne a pripomínalo mi nejaký pracovný tábor. Ľudia tu v blate a špine na chrbte alebo na hlavách nosili ťažké kusy kamennej soli aby tak dokázali naložiť veľký nákladiak niekoľkými tonami soli. Jazero bolo po okrajoch rozdelené na malé "políčka", ktoré mohol vlastniť hocikto, kto mal na ich kúpu. Jedno takéto "políčko" stojí 12 miliónov Ugandských šilingov (cca 3000€). V "políčku" ale dokážu ročne zarobiť toľko, že si kúpu políčka splatia.
Ďalšia, väčšia, časť jazera patrila štátu.

Od soľného jazera sme sa vrátili naspäť do parku na popoludňajšie safari, keď je možné vidieť iné druhy zvierat, ktoré nie sú aktívne ráno. My sme najviac dúfali, že zazrieme levy. Nemali sme však v tento deň na levy šťastie. Vrátili sme sa ale k stromu s leopardmi. Boli o niečo aktívnejšie ako ráno, jeden dokonca zliezol zo stromu dole, avšak v ten moment sa nám stratil z dohľadu.
Smutní a zmierení s tým, že levov teda neuvidíme sme sa vydali na cestu naspäť do mesta.

Síce sme nevideli levov, hyeny a krokodílov, ktorí v parku tiež žijú ale zato sme videli veľmi veľa slonov, hrochov, byvolov, rôzne druhy antilop, prasatá a ohromné množstvo všakovakých, rozlične sfarbených vtákov.

Na druhý deň sme sa na motorke boda boda odviezli do horskej dedinky Kilembe odkiaľ sa začínajú túry do hôr Rwenzori. Je možné si zaplatiť 8-dňovú túru, ktorej cieľ je najvyšší vrch Margerita (5109 m.n.m). My sme si zvolili jednodňovú túru a nevstupovali sme dokonca ani do národného parku, kde by sme museli platiť vstup. Išli sme tzv. komunitnú túru kde sme zaplatili len 30 tisíc šilingov na osobu (cca 8 €), dostali sme sprievodcu a vyrazili sme.
Cesta z dedinky až k hranici s národným parkom Rwenzori ku vodopádom nám trvala asi 3 hodiny. Cestou sme prechádzali cez dvory a okolo domčekov "horských" ľudí, ktorý v týchto horách žijú a pestujú si rôzne plodiny od matooke (banány), cez maniok, zemiaky až po kávu. Pri vodopádoch, v ktorých sme sa trocha schladili sme strávili asi hodinku. Na ceste naspäť rovnako ako na ceste hore sme sa kochali krásnymi výhľadmi, či už dole do dediny alebo hore na vyššie kopce. Po ceste dole sme sa pri jednom domčeku zastavili a chvíľku sme posedeli pri pive s miestnymi  .

Na ceste z Kilembe naspäť do Kasese sme mali malú prestávku na relax v prírodných horúcich prameňoch.

Vzchutnajte si video z návštevy Safari a ak sa vám páčia Patrikove dobrodružstva, tak sledujte jeho facebook, kde nájdete viac fotiek z Afriky.

Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí. 
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram kde budú pribúdať ďalšie príspevky či zaujímavé články a samozrejme si kliknite aj na náš YouTube kanál.

Zdroj fotografii: Pat's Day On The Way, zdroj titulnej fotografie: pixabay.com, youtube.com Pat's day on the way

19.01.2020 19:40