Oslovili nás chalani zo stredného Slovenska a porozprávali nám o svojej záľube.
Flying Emotions crew, je partia chalanov pochádzajúca z Dubnice nad Váhom a okolia v zložení Marek, Ondrej a Ivan. Svoje voľnočasové aktivity, zasvätili "parkouru" a venujú sa mu už niekoľko rokov. Keďže svoj voľný čas trávia inak ako väčšina mládeže, rozhodli sme sa ich podporiť a urobiť krátky rozhovor.
Čo je to Parkour?
Ten, kto nepozná pojem "Parkour" alebo "Freerun", tak si ich v krátkosti predstavíme. Je to disciplína pôvodom z Francúzka, ktorej základom je dostať sa bezpečne z jedného bodu do druhého, pomocou vlastného tela. Parkour pomáha v prekonávaní prekážok v okolitom prostredí a zameriava sa na tréning účinných pohybov v rozvoji tela a mysle.
Ahojte chalani. Na úvod sa nám v krátkosti predstavte, kto ste a čomu sa venujete.
Volám sa Marek pochádzam z malého mestečka pri Trenčíne je mi 14 rokov a parkouru sa venujem približne 4 roky. K parkouru som sa dostal od starších kamarátov, čo to trénovali .
Volám sa Ivan a som z Dubnice nad Váhom, mám 18 rokov a k parkouru som sa dostal hlavne kôli Marekovi, ktorého som videl robiť parkour a tak sa mi to zapáčilo, že som to chcel aj ja skúsiť a venujem sa tomu zatiaľ približne pol roka.
Ja sa volám Ondrej a som tiež z Dubnice, venujem sa parkouru asi 1 rok a k parkouru som sa dostal tak, že sa mi páčili videá na internete, kde sa robil parkour - tak som to musel vyskúšať aj ja a baví ma to .
No hádam sa chalani nenahnevajú keď poviem, že s týmto nápadom som prišiel ja (Ivan). Stretli sme sa naraz všetci traja vonku a povedal som, že či si nezaložíme aj YouTube kanál a že budeme tam dávať naše videá len tak pre seba. Ale potom prišlo to, že ľudia sa dostali nejako k našim videám a začali nám pribúdať fanúšikovia a už ich máme teraz viac ako 1000, za čo im moc Ďakujeme. A prečo názov Flying Emotions? Asi 3-4 dni sme rozmyšlali, že aký názov si dáme. Chceli sme tam slovo Flying už len preto, lebo v tom salte sa cítite, akoby ste na chvílu lietali a slovo Emotions preto, lebo to skáčeme radi a s emociami.
Rodičia boli zo začiatku na tom tak, že sa im nepáčilo čo robíme, lebo nechceli aby sme sa nejako zranili. Ale keď to trénujete a veríte si že nejaký ten trik viete, tak sa nemáte čoho báť. Ale vonku na nás najhoršie reaguju starší ľudia, že poškodzujeme strechy na garážach, ale to vôbec neni tak. My sa snažíme len trénovať a nič sme nikdy nepoškodili. Ale potom sa nájdu aj takí ľudia, čo nás majú radi a podporuju nás a obdivujú nás vonku keď skáčeme nejaké tie flipy ( saltá ).
No momentálne je to tak, že to máme ako záľubu, ale chceli by sme teraz stále rozširovať našu fanušikovskú základňu aspoň na 10 000 a keby nám niekto ponúkol sponzoring, tak by sme sa určite tomu nebránili.
Naše plány do budúcnosti sú také, že musíme začať trénovať viac ako predtým. Začali sme trénovať už aj v hale, kde sú skúsení tréneri ktorí nám s tým pomáhajú a chceme sa takto naučiť nové triky a zdokonaliť zatiaľ tie čo vieme teraz.
Aj my Ďakujeme za rozhovor.
Zdroj: Flying Emotions, zdroj titulnej fotografie: flickr.com
09.11.2016 21:53