Dobrodružna cesta slováka, ktorý sa vydal pomáhať do Afriky aby zmenil život miestnym obyvateľom. 

Dobrovoľníctvo je činnosť, ktorou jedinci alebo skupiny pomáhajú ľuďom, ktorí to naozaj potrebujú. Nie je to tak jednoduchá práca ako by sa mohlo zdať, no dá vam množstvo skúseností a samozrejme super pocit, že ste dokázali niečo zmeniť, zlepšiť alebo niekomu pomôcť. Presne toto si povedal aj Patrik, ktorého som oslovil na rozhovor. Tento človek s veľkým srdcom sa rozhodol urobiť veľký krok v živote, pretože odišiel ako dobrovoľník do Ugandy pomáhať miestnym deťom. Pripojil sa k neziskovej organizácii Change Tomorrow, ktorá má v Ugande na starosti školu pre deti a pomáha im so vzdelaním. 

Určite vám je jasné, že decká to tam nemajú vôbec jednoduché a nie každý si môže dovoliť chodiť do školy a vzdelávať sa. Niektoré deti nemajú potrebné financie na vzdelanie alebo im to komplikujú iné problémy, ktoré im neumožňujú vzdelávať sa ako napríklad deti u nás. Preto mnohé z nich musia ťažko pracovať a pomáhať svojím rodičom aby dokázali prežiť.
Vďaka Change Tomorrow dokáže množstvo detí chodiť do školy, využívať rôzne pomôcky, dostávať vodu či jedlo a mnoho iného. Neziskovú organizáciu Change Tomorrow založil mladý pár Jonny a Dana zo Škótska a Českej republiky, ktorí sa vzdali svojho života, aby sa usadili v Ugande a pomáhali. Je to naozaj odvážne a veľkorysé urobiť takúto zmenu vo svojom živote. Ale ak to ma zachrániť množstvo životov, tak to potom určite stojí zato. 

Video, ktoré zachytáva prácu organizácie Change Tomorrow.

Viac videí a celú sériu z Ugandy, nájdete na YouTube Pat's day on the way

V Ugande existujú dve rôzne obdobia sucha, ktoré sú medzi decembrom a februárom a medzi júnom a augustom. Priemerná teplota je okolo 25 stupňov Celzia a priemerné zrážky sú medzi 500 až 2500 mm ročne. Tieto sezóny sú ideálne na výrobu ovocia, ako je mango, banány, guajas, ananásy, vodné melóny, avokádo a oveľa viac. A ak sa vám podáva panvica smažených kobyliek, mali by ste sa považovať za zvláštneho hosťa, pretože je to jedno z ich obľúbených jedál.
Čo tam jedávajú dobrovoľníci a ako vyzerá ich práca, nám prezradí Patrik v nasledujúcom rozhovore.

Ahoj Patrik. Keď som natrafil na tvoje video ako si sa zapojil do dobrovoľníckej práce v Ugande, tak ma to veľmi zaujalo a zároveň aj potešilo, že ešte stále existujú ľudia s veľkým srdcom. Prezraď nám, ako si sa dostal k tejto pracovnej ponuke?

Ahoj. Ďakujem za to, že si ma oslovil a že sa tento rozhovor vôbec uskutočňuje. Začal by som tým, že už odmalička vo mne bola túžba ísť pomáhať práve do Afriky. Aby som však reálne vycestoval chýbali mi peniaze a lepšia angličtina. To sa zmenilo keď som na jeseň roku 2017 odišiel pracovať do Anglicka (nie však s cieľom, aby som si našetril na dobrovoľníčenie). Pracoval som tam 6 mesiacov, zarobil si a zlepšil si angličtinu a náhodou som raz vo facebook-ovej skupine objavil ponuku od Dany Matějů o dobrovoľníčení v Ugande. Pár týždňov som získaval informácie, konzultoval to s rodinou a napokon som sa rozhodol, že teda pôjdem a kúpil som si spiatočnú letenku (asi 7 mesiacov pred odletom).

Keď prišiel ten veľký deň "D" keď si mal odletieť, aké si mal pocity? Vedel si do čoho ideš alebo to bola cesta do neznáma?

Musím sa priznať, že to bol môj prvý výlet v živote mimo Európu a prvý krát som aj letel s prestupom a tak dlho. Takže cestou som mal plnú hlavu iných vecí (či stihnem prestup, či nájdem správny let pri prestupe a podobne) a asi som si ešte až tak neuvedomoval, že o pár hodín budem už v Afrike. V úplne inom svete. Vďaka tomu, že som bol veľmi zvedavý a Dany som sa na všetko vopred povypytoval a napozeral som si rôzne videá a prečítal pár blogov práve z Ugandy, mal som istú predstavu do čoho idem.

Keď si priletel do Afriky, ako na teba pôsobila krajina, ľudia a celé okolie?

Prvý moment, keď som priletel a vošiel som do budovy letiska, tak nám zamestnanec letiska všetkým v očkovacom preukaze kontroloval, či máme očkovanie proti žltej zimnici (ktoré je jediné povinné). A zároveň nás všetkých širokým úsmevom privítal v krajine. Zdalo sa mi to milé. Následne pri odbavovaní batožiny som zistil, že moja batožina somnou nepriletela (prestupoval som v Istanbule a pravdebodobne zostala tam). Batožina nám nepriletela viacerým, tak sme v prostred noci zahltili kanceláriu, kde práve stratu batožín vybavovali. Kým som sa vybavil bolo už skoré ráno. Po vyčerpávajúcej ceste a problémoch s batožinou som si asi ani nejak nestíhal uvedomovať otázky ako "ako na mňa krajina/ľudia vplýva na prvý dojem".

Mal si už niekedy predtým podobnú skúsenosť s pomáhaním, alebo dobrovoľníctvom?

Nemal. Toto bola moja prvá skúsenosť s dobrovoľníctvom. Avšak už začiatkom roku 2018 som začal sponzorovať jedného chlapca v Južnom Sudáne, cez inú, Slovenskú charitu.

Čo všetko sa dá v Ugande robiť? Opíš nám, ako vyzeral tvoj bežný deň dobrovoľníka.

Dá sa toho robiť naozaj veľmi veľa. Ja sa ale zamerám na ten bežný deň dobrovoľníka. Miesto kde sme bývali, bolo od školy, v ktorej sme pracovali, vzdialené asi 20 km. Takže takmer každé ráno sme sa po raňajkách vydali na cestu do školy, či už to bolo autom s Jonnym (zakladateľ organizácie spoločne s manželkou Danou) alebo na motorke "boda-boda" (niečo ako taxi motorka). V škole som neučil ale pracoval som na školskom pozemku, či už to bolo kosenie trávy, sadenie kríkov (ako vymedzenie pozemku), sadenie zemiakov, sadenie banánovníkov a podobne. V škole som mal potom aj obed (ktorý som jedol veľmi rád rukami), to isté čo všetci (učitelia a deti zo školy), teda posho s fazuľami (posho je kukuričná kaša zarábaná s vodou). Po škole sme s deťmi hrávali rôzne hry (futbal, netball, šachy, pexeso atď.). Pomáhali sme tiež deckám pri ich povinnostiach ako nosenie vody, zametanie, zakladanie ohňa, nosenie dreva na oheň... S deckami som tiež veľmi rád trávil čas v školskej záhrade, kde som mal možnosť ochutnať veľa druhov ovocia priamo, zo stromu. Tak vyzeral bežný deň. Tie menej bežné vyzerali tak, že sme boli napríklad v rámci pomoci miestnej komunite u nejakej rodiny pomáhať im na poli, kosiť, zbierať kávu a podobne.

Okrem toho, že si pomáhal a venoval sa deťom, mal si čas aj na cestovanie a spoznávanie okolia?

Čas na cestovanie a podobné aktivity sa našiel vždy. Navštívili sme niekoľkokrát hlavné mesto Kampalu, mesto Entebbe (v ktorom sa nachádza letisko a sú tam krásne pláže Viktóriinho jazera), kempovali sme v Jinji, kde sme sa kajakovali na Níle. Viac som z Ugandy bohužiaľ nevidel ale len kvôli financiám, nie že by nebol čas. Na všetky safari a národné parky totižto treba platiť vstupy a mať auto. Ostatní dobrovoľníci ale navštívili napr. národný park Bwindi, Murchison Falls, Kibale, trekovali gorili a mnohé iné aktivity.

Zaujímalo by ma, čo ti táto skúsenosť priniesla, alebo čo si sa tam naučil?

V Ugande som našiel doslova druhý domov. Krajina sa mi neskutočne zapáčila. Taktiež ľudia z charity Dana s Jonnym, sú vynikajúci ľudia a sú mi niečo ako rodina. Tiež som spoznal veľmi veľa milích a úprimnich ľudí, či už zo školy alebo z miestnej komunity. V komunite som celkovo trávil čas veľmi rád, keďže ma už ľudia za tie 3 mesiace, čo som tam bol poznali a ja som poznal ich. Táto skúsenosť ma tiež utvrdila v tom, že človek by mal žiť tu a teraz a nenaháňať sa za budúcnosťou alebo neobzerať sa za minulosťou. Skrátka žiť naplno každý jeden deň, bez stresu a hnevu. Presne tak žijú ľudia v komunite, v ktorej som ja trávil čas.

Zúčastnil by si sa ešte niekedy v budúcnosti takejto akcie, alebo ti to ako skúsenosť do života stačilo?

Určite áno. Už koncom augusta tohoto roka sa plánujem do Ugandy vrátiť a pracovať tam pre rovnakú charitu (Change tomorrow) minimálne jeden rok.

Ak by to chcel niekto vyskúšať na vlastnej koži, čo by si mu odporúčil?

Asi len to, aby sa vykašľali na názori tých, ktorí ich od podobnej aktivity odrádzajú a ak to naozaj chcú nech len idú. Ak sa dorozumejú anglicky, majú pár peňazí vo vrecku, nič viac im nebráni.

Ďakujem za rozhovor. Prajem veľa zdravia, šťastia a podobných skúseností ako bola táto.

Ďakujem veľmi pekne ešte raz za to, že si ma na rozhovor oslovil. Podobne aj Tebe a aj všetkým, ktorý to budú čítať, všetko naj a nech sa Vám darí!

Patrikove cesty môžete sledovať aj na jeho facebook stránke a ak vás zaujíma viac o neziskovej organizácii Change Tomorrow, tak si kliknite na ich oficiálnu stránku. 

Ak sa Vám článok páčil, zdieľajte ho medzi svojimi priateľmi a inšpirujte ľudí vo svojom okolí. 
Nezabudnite sledovať náš facebook a instagram kde budú pribúdať ďalšie príspevky či zaujímavé články a samozrejme si kliknite aj na náš YouTube kanál.

Zdroj: youtube.com Pat's day on the way, zdroj fotografii: archív Patrik Štekel

20.01.2019 21:03